Pik Kaufman 2006 7.134m

PikKaufman_05.jpg

Na kopec sme vyrazili v lete 2006, s batohmi nabitými lezeckým materiálom, liekmi proti hnačke a okrem piva v plechovkách aj termobielizňou Termovel od firmy Rutex.

Naša hora sa týči nad okolitou krajinou v strednej Ázii, uprostred pohoria , nazvaného Pamír, až do výšky 7.134 m. Zo strednej Evrópy je cesta strašne dlhá, prakticky až na čínske hranice. Chceli sme sa pokúsiť o výstup trasou cez Lipkinove skaly, prípadne tzv.normálkou. Čakanie na spoj v Moskve je nekonečné. Rusi zaviedli víza a po 20 hodinách posedávania v tranzitnej hale, je možné s určitosťou garantovať, že stratíte akýkoľvek výraz na tvári. Ale čas sa nedá zastaviť a každé čakanie má aj svoj koniec. Biškek je metropola Kirgizstanu. Je to mesto bez histórie, založené Rusmi pred 150 rokmi. Semafory pre chodcov tu nepoznajú a autá majú silné klaksóny, teda brzdy nepotrebujete. Kanály nevedú tradične po európsky pod chodníkmi, ale vo forme potokov (bez pstruhov) priamo na uliciach, a tak preskoky starších občanov upútali našu pozornosť – došlo aj na stávky. Prenajali sme si byt v paneláku a po návšteve nevyhnutnných skorumpovaných a uniformovaných kontrol sme vybojovali víťazný boj s nedostatkom spánku a časovým posunom.



A k cestovaniu strednou Áziou……. Cesty sú najprv prvotriedne, stavané Číňanmi. Z narastajúcou vzdialenosťou od hlavného mesta asfalt postupne ubúda až zmizne celkom a stovky kilometrov po rozpálených prašných cestách dokonale preverí dýchaciu sústavu každého jedinca. Cesta vedie cez horské sedlá hore, dole a zasa hore, často do výšky cez 3000 m. Po zdržaní v Džalalábáde a Oši, druhom centre zeme, presadáme pri ohlodaných kostiach šakala do expedičného vozidla značky Ural. Príznačný názov, zimný pobyt na Urale by bol rozhodne príjemnejší než zvezenie v tomto tanku. Okná sa nedajú otvárať, aj keď čoskoro pochopíme prečo. Oblaky prachu, k tomu pekelná horúčava a dusno, dokážu spraviť aj z najodolnejšieho človeka polomŕtvu trosku. Nevadí, na nohy nás dvíha prvý pohľad na hory v diaľke. V zajatí šesťtisícoviek tróni ako kráľ náš sedemtisícový Pik Kaufman.

Základný tábor, prosím, vystupovať! Od stanového mesta komerčných expedícií sa oddeľujeme a svoje podstatne skromnejšie textilné prístrešky si staviame bokom. Ráno sa dohadujeme na cene s majiteľmi koní a objemné batohy, kamarátsky a nežne nazývané svine, čiastočne nakladáme na tieto zvieratá. Nemajú tu ľahký život. V predsunutom BC nás lacná vodka zbližuje s policajným náčelníkom, tu v letnom sídle majiteľom nemovitostí - jurt. Pozýva nás na návštevu, ale snáď niekedy inokedy ….Nie je možné zablúdiť, za mostom cez rieku s temnočervenou vodou doľava potom 100 km až do najbližšej dediny.



Cesta do C1 ve výškee 4.300 m je veľmi dlhá, okolo 22 km. Panoramatické výhľady na pohorie pred nami i na prašnú, červenošedú krajinu za naším chrbtom, sú fascinujúce. Nechávajú nás však pomerne chladnými, lebo časový posun, prach, horúčava a únava z cesty sa v kombinácii s ťažkými batohmi a nadmorskou výškou škaredo vypomstili na stave nášho organizmu. Večer sme v C1, ale viac mŕtvi jako živí.

Viac ako trojkilometrová severná stena Pik Kaufmana sa kúpe v rannom slnku pred nami. Je to však labutia pieseň. Počasie sa náhle zhoršilo a niekoľko dní po sebe sa strieda dážď so snehoma na spestrenie s občasnými krúpmi.

A ďalej? Expedícia sa vlastne začína až tu. Cesta normálkou je pre časť našej expedície vrcholom snaženia, pre ostatných mala byť iba obyčajnou adaptáciou na výšku. Všetko je inak. Lipkinove skaly nás nepustili. Čerstvý, mokrý sneh je silnejší ako človek, napriek všetkému odhodlaniu. Možno niekedy nabudúce. Trasa normálkou vedie až do C3, po dlhom hrebeni, vo výške nad sedem kilometrov. Potom je možné pokračovať až na samotný bod, z ktorého nevedie cesta inde ako dole.



Expedícia nedosiahla všetko, čo sme si predsavzali. Počasie a málo času na aklimatizáciu boli pre nás neprekonateľnou prekážkou. Všetci sme sa však vrátili domov v poriadku. Ostala nám však výzva do budúcnosti.
Bielizeň Termovel, dodaná na testovanie v extrémnych podmienkach od firmy RUTEX , preukázala svoju vysokú kvalitu a funkčnosť v počasí ako z reklamného katalógu, ale taktiež aj v situácii, kedy by doslova ani psa von nevyhnal.

Vladimír Bureš